Dve srdcia a jeden kunai

23. srpna 2011 v 20:54 | www.shounenaifanfiction.blog.cz

Dve srdcia a jeden kunai

Nikdy som si ani nepomyslel, že by som mohol niekoho milovať, nieto že by niekto mohol milovať mňa. Je to nádherný pocit, mať niekoho. Vracať sa domov a vedieť, že tam na vás čaká s otvorenou náručou a úsmevom na perách. Objíma vás a šepká slová na uvítanie. Hovorí, že je večera na stole a že by ste si mali pohnúť, lebo vychladne. A vy sa tiež usmievate. Vaše srdce horí láskou a túžbou, byť neustále s vaším vyvoleným.
V ten večer, keď som sa vracal domov, som rozmýšľal. Nad ním. Nad Narutom. Toľko toho obetoval, toľkého sa vzdal, aby mohol byť so mnou... Keď som prišiel o Shukaku a nebol taký silný ako predtým, ostal so mnou, aby ma chránil. Vzdal sa všetkých svojich snov a priateľov, len aby našiel to, čo každý hľadá. Lásku. A tou som bol ja. Ja, hnusný démon, odporný netvor, ktorého sa všetci stránili, ale ku ktorým som si neskôr našiel cestu... Tak veľmi mi pomohol... Chceli mi zobrať post Kazekageho, lebo som stratil svojho démona. On ma ochránil, bil sa za mňa znova a znova, až kým sme všetkých nepresvedčili... A čo mu bolo odmenou? Ja? Moja láska? Možno... Ale tiež choroba. Choroba, čo ho zožiera zvnútra, spôsobuje mu bolesť a každým dňom stráca viac a viac síl. Keby nebolo Kyuubiho, už by bol dávno mŕtvy. Ale on je tu a bojuje. Znova kvôli mne. Hovoril, že ma nechce stratiť, že preňho znamenám všetko. Hovoril všetky tie slová, robil všetky tie gestá, len aby ma presvedčil, že je to nie je až tak zlé. A predsa sa mu v očiach odrážala bolesť. Vedel, čo príde a vedel som to aj ja. Nevedeli sme však kedy ani kde a tak sme sa snažili každú chvíľu stráviť spolu...
Ten deň som musel ísť na chvíľu preč...
Ten večer som sa vracal domov, kde na mňa mal čakať. Neostal v nemocnici... Bolo by to zbytočné...
Odomkol som dvere a kráčal rovno do spálne. Ležal v posteli, zakrytí po pás. Vyzeral... vyzeral, že len spí... Pristúpil som bližšie. Chcel som ho pohladiť po jeho chorobou bledej tvári a zašepkať, že som sa k nemu vrátil. Že môžeme byť opäť spolu. Avšak jeho tvár bola chladná, jeho hruď sa nedvíhala, jeho oči sa neotvorili a neodhalili ich modrý lesk, jeho pery sa nezvlnili do jemného úsmevu, ako vždy keď ma videl... Už nikdy viac. Bol mŕtvy a ja som umrel s ním. Moje srdce... Cítil som sa akoby mi zťažklo a vypadlo von z hrude. Na mojej tvári sa po toľkých rokoch znovu objavil slzy. Bol preč. Môj zmysel života nenávratne zmizol. Odišiel a moju dušu a si vzal so sebou. Všetko skončilo, nič nemalo zmysel, už na ničom nezáležalo. Zohol som sa a naposledy ho pobozkal na jeho chladné pery. Objal som ho a mačkal ho v náručí, ako keby som mohol jeho telo opäť zohriať, priviesť ho späť. No to nemôžem...
Môžem však ísť za ním!
Keď ma napadla táto spásobná myšlienka, neochotne som Naruta pustil a vybral z pod vankúša kunai, čo tam mal schovaný pre každý prípad. Bodol som sa do miesta, kde som ešte pre okamihom mal srdce, no teraz tam je len kus kameňa, neživá hmota, ktorá je tam len na príťaž. Tá zradná vec, čo bije. Ktorá mi pumpuje krv do celého tela a núti ma nadýchnuť sa znova a znova, aj keď mi to spôsobuje bolesť...
Akoto, že ja žijem a on je mŕtvy? Ten, ktorý pomáhal každému a z nepriateľov robil priateľov? Prečo on, tá najčistejšia bytosť na tomto svete, musela zomrieť takýmto spôsobom? Vždy si tak prial byť so mnou do konca života. Prečo mu to bolo odoprené? Jeho jediné prianie? Jeho jediná túžba?
Bodol som sa a tá zradná, teplá krv mi vystrekla na ruku.
Bodol som sa znova a zatmelo sa mi pred očami.
Bodol som sa po tretí raz a naposledy a klesol som na Narutove mŕtve telo. Hľadel som na neho a cítil som ako mi život rýchlo odteká preč. Ďaleko... Nenávratne...
Zatvoril som oči... a naposledy vydýchol...
Najprv tma, potom svetlo...
A jeho hlas.
Našiel som v sebe nádej. Uvidím ho? Je tu?
Znova ma volá...
Beží za jeho hlasom.
Vidím ho... Máva na mňa.
Rozbehnem sa ešte rýchlejšie a skočím mu do otvorenej náruče.
Domov je tam, kde máš srdce... A ja som konečne doma...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama